Puric Translations, Specialist in South Slavic Languages
A
Aj bez brady ľudia mladí, dajú niekedy dobrej rady.
Aj na kameni sa vyspíš, keď máš čisté svedomie.
Aj najmilší hosť, tri dni dosť.
Aj najtuhšie drevo prehorí.
Aj pod otrhaným klobúkom často múdra hlava býva.
Aj červík sa skrúca, keď ho pristupia.
Aj dušu by vzal človeku, keby mu nedal pálenky.
Aj kohút je smelší na svojom smetisku.
Aj paripa za tisíc dukátov sa potkne.
Aj pes vie, kto mu dáva jesť.
Aj stará koza rada líže soľ.
Ak chceš spať sladko, večeraj ľahko.
Ak sa chceš chvastať, hovor pňu.
Aká matka, taká Katka.
Aká práca, taká pláca.
Aké chotáre, také koláče.
Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva.
Ako si kto ustelie, tak bude spať.
Aký išiel, takú našiel.
Aký otec taký syn, aké drevo taký klin.
Ani pán Boh všetkým ľuďom nevyhovie.
Ani z voza, ani na voz.
Ani čert nie je taký čierny, ako ho maľujú.
SPÄŤ
B
Bez muky, niet náuky.
Bez oldomáša ani kúpiť, ani predať.
Bez peňazí na svete človek nič nezvedie.
Bez práce nie sú koláče.
Bez vetra sa ani lístok na strome nepohne.
Bez volania nechytaj sa cudzej roboty.
Bližšia košeľa ako kabát.
Boh nie je horlivý, ale pamätlivý.
Bohatí sa tešia peniazom, chudobný deťom.
Bohatstvo plodí závisť, chudoba nenávisť.
Božie mlyny melú pomaly, ale isto.
Bruško sú najlepšie hodiny.
Buď za mladi starcom, aby si na starosť bol mládencom.
C
Cudziemu človeku svoje tajnosti nezveruj, môžeš o ne ľahko prísť!
Č
Časom všetko navrch vyjde.
Častá kropaj aj kameň porazí.
Česť a dobré meno nekúpiš na trhu.
Čím bližšie Rím, tým horší kresťan.
Čím viac prikladáš, tým viac horí.
Čím vyšší schod tým ťažší pád.
Čím peknejší, tým čertu milejší.
Človek hlúpy neustúpi.
Človek je iba dotiaľ človekom, kým si slova stojí.
Človek nemá nič, iba to, čo užije.
Človek nikdy nie je dosť múdry.
Človek varuj sa a Boh ti pomôže.
Človeka chyť za slovo, psa za uši.
Čo je napísané to mačka nevylíže.
Čo je vzácne, nie je lacné.
Čo má byť kyslé, nech bude s octom.
Čo nechceš sebe samému, nerob druhému.
Čo po takej krave, ktorá nadojené mlieko vykopne.
Čo sa raz vlkovi do hrtanu dostane, to nikto viac nevydriape.
Čo sa v mladosti naučíš, v starobe ako by si našiel.
Čo sa vlečie, neutečie.
Čo sa človek natrápi, kým o všetko príde!
Čo si kto zaseje, to bude aj žať.
Čo ťa nepáli nehas.
Čo tam po reči, keď niet v nej veci.
Čo v srdci vrie v ústach kypí.
Čo čert vzal, to nevráti.
Čo chytro zrie chytro dozrie.
Čo Janík zameškal, Jano nedobehne.
Čo jeden hlupák skazí, to sto múdrych nenapraví.
Čo jednou rukou buduje, to druhou kazí.
Čo kôň premôže to komár nemôže.
Čo môžeš urobiť dnes, neodkladaj na zajtra.
Čo oči vidia to srdce uverí.
Čo oko nevidí to srdce nebolí.
Čo peniaze v tej časnosti, to činnosť platí vo večnosti.
Čo pes schváti nerád vráti.
Čo vysoko letí nízko padá.
Čoho sa kto bojí, o tom sa mu najskôr sníva.
Čože je z veľkej stodoly keď je pustá.
SPÄŤ
D
Daj kobyle obroku, pustí sa ti do skoku.
Darmo sa tam tlačíš keď ťa nechcú.
Darmo slepému ukazuješ a hluchému vravíš.
Darovanému koňovi na zuby nepozeraj. (Darovanej kobyle do zubov nehľadia.)
Deravý mechúr nenaduješ, sprostáka darmo učiť budeš.
Deti bez rodičov ako voz bez oja.
Deti bez rodičov ako voz bez oja.
Devätoro remesiel a desiata psota.
Do cudzej veci sa nemôže.
Do očú brat, krem očú had.
Dobrá myseľ v tŕni rastie.
Dobrá ovca nebečí, ale mnoho vlny dáva.
Dobrá práca sama sa chváli.
Dobrá rada nad zlato.
Dobrá rada stojí groš.
Dobrá sliepka aj v žihlave vajcia nesie.
Dobrá studňa v suchu vodu dáva; dobrý priateľ v núdzi sa poznáva.
Dobrá známosť – hotové peniaze.
Dobre je zavčasu iskru udusiť.
Dobré slovo láme diablovi kosti.
Dobré bydlo psa pokazí.
Dobre myšiam keď mačky doma nieto.
Dobré slovo lepšie od peňazí.
Dobré svedomie je mäkká poduška.
Dobré zrno zostane, ale plevu víchor uchytí.
Dobrého koňa najviac bijú.
Dobrého koňa najviac bijú.
Dobrého majstra každý nájde.
Dobrého nehoden, kto zlého neskúsil.
Dobrý s každým dobre vyjde.
Dobrý chodec i zajaca by vybehal.
Dobrý chýr beží a zlý letí.
Dobrý kôň i na maštali kupcu nájde.
Dobrý pisár i planým perom napíše.
Dobrým zaobchádzaním i hovädo po ruke ti bude.
Dočkaj času ako hus klasu.
Dokiaľ je človek šťastný, má vždy dosť priateľov.
Dotiaľ sa vystieraj kým ti perina stačí.
Drž sa novej cesty a starého priateľa.
Dupľom vyskoč, ale sa nepotoč.
Dva tvrdé kamene nemelú dobre.
Dvakrát meraj a raz rež (strihaj).
SPÄŤ
H
Hlad je najlepším kuchárom.
Hladný ako mlynárova sliepka.
Hladný kôň nevyhadzuje zadkom.
Hneď sú myši smelšie, keď kocúr nie je doma.
Hnev a jazyk drž na uzde.
Hnev bez vlády málo vadí.
Horúca polievka hubu obarí.
Hovoriť striebro, mlčať je zlato.
Hriešne peniaze idú do čerta.
Huby jedz, ale meno im vedz!
Ch
Chlap, nech je len trochu krajší od čerta, už je dosť pekný.
Chlieb hodený do vody sa vráti.
Chlieb so soľou a skutok s dobrou vôľou.
Chudoba cti netratí.
Chudoba je prísná matka, ale má súcné deti.
Chudobnému aj z prázdneho hrnca vykypí.
Chudobnému veľa chýba, lakomému všetko.
Chudobný človek nikde nenájde pravdy.
Chytrosť žiadne čary.
Chytrý všade dostane, a lenivý žiada.
I
I na dobrej slivke grmla rastie.
I v mladej hlave starý rozum sa nájde.
I v pekle dobre, keď máš strýca diabla.
Iný kraj, iný mrav.
Iným pomáha, sám sebe nemôže.
Išiel Jób po Jóba ostali tam oba.
SPÄŤ
J
Jazyk nemá kosti, ale kosti láme.
Jeden za duchom, druhý za bruchom.
Jedľa je tam krásna, kde narástla.
Jednému hladno, druhému chladno.
Jedz chlieb a pi vodu, neprídeš na chudobu.
K
Kapustu varia na hrade nie na hrnci.
Kázal pán, musel sám.
Každá vec má svoj čas.
Každé hrable k sebe hrabú.
Každý nech sa sám živí.
Každý nech sám na seba hľadí, aký je.
Každý sebe najlepšie praje.
Kde je moc tam je i sláva.
Kde je studienka, voda je hutnejšia.
Kde nieto protivníka, tam niet bitky.
Kde nieto svornosti, tam nieto hojnosti.
Kde nieto žalobníka, nieto sudcu.
Kde sa nič nezaseje, tam sa nič nenaveje.
Kde sú pitky, tam sú aj bitky.
Kde ťa nechcú, nevolajú, ta sa nenatískaj.
Kde Boh hospodári, tam sa dobre darí.
Kde dlžoba, tam chudoba.
Kde chvost riadi, tam hlava blúdi.
Kde nič nieto, tam ani smrť neberie.
Kde obe strany nie sú v zhode, tam je tretí ku ich škode.
Keby nebol oddych, bol by vzdych.
Keď chceš spať sladko, večeraj krátko.
Keď je bieda najväčšia, pomoc Božia najbližšia.
Keď má byť mokro, nech tečie.
Keď nemáš koňí choď pešky.
Keď nemáš vína, napi sa vody.
Keď sa v pohári majú, somára dvíhajú.
Keď si sa chytil plávať, tak plávaj.
Keď ti najlepšie chutí prestaň jesť.
Keď dub padne aj pes ho preskočí.
Keď neprší, aspoň kvapká.
Keď nevieš plávať neskáč do vody.
Keď vietor hvizdí, trasú sa stromy.
Klamstvo len do času, spravodlivosť naveky.
Kmotor nekmotor, z čerešne dole.
Koho Pán Boh miluje, toho krížom navštevuje.
Koho raz had uštipne, aj hlísty sa bojí.
Koláče sa prejedia, chlieb nie.
Koľko rečí vieš, toľkokrát si človekom.
Komu málo nikdy nestačí, ani moc mu nebude.
Komu sa chce, ten môže; komu sa nechce, ani nemôže.
Komu sa nelení, tomu sa zelení.
Komu Pán Boh, tomu všetci svätí.
Koňa sa pýtaš, či chce ovos?
Koniec dobrý, všetko dobré.
Košeľa z hodvábu, nevládzem od hladu.
Kováč kuje klinec, kým je horúci.
Krátká radosť, dlhá žalosť.
Krava i vôl knihy majú, a predsa čítať neznajú.
Kto bez peňazí chodí, toho psi obštia.
Kto často prisahá, tomu málo veria.
Kto čím hreší, tým trestaný býva.
Kto do teba kameňom, ty doňho chlebom.
Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne.
Kto chce psa biť, palicu si nájde.
Kto chce mnoho, nemáva ničoho.
Kto chce všetko vedieť, privčas ostarieva.
Kto je skúpy ten je i hlúpy.
Kto je žiadostivý cudzieho, svoje tratí.
Kto je živý, nech sa hýbe.
Kto krivo prisahá, toho Boh zabije.
Kto má vo vrecku, nemá v hlave.
Kto má čas a čas čaká, čas stratí.
Kto má deti, má žiaľ, kto má statok má škodu.
Kto má peniaze, má poctivosť.
Kto má rozum má všetko.
Kto mnoho hovorí mnoho cigáni.
Kto mnoho vyberá, preberie.
Kto mnoho začíná, málo dokoná.
Kto nemá v hlave, má v pätách.
Kto nemá v hlave, v obchode nekúpi.
Kto nemá chuti, ľahko sa vykrúti.
Kto nemá roboty, začne si klebety.
Kto nemá zubov, nech jedáva kašu.
Kto nerád kapustu to mrcha gazda.
Kto neskoro chodí, sám sebe škodí.
Kto nikdy do vody nejde, plávať se nenaučí.
Kto o kom za chrbtom vraví, iste sa ho bojí.
Kto o kom pred tebou, o tebe za tebou.
Kto raz poctivosť stratí, nikdo mu ju nenavratí.
Kto sa má dobre, ešte lepšie žiada.
Kto sa raz popáli, aj huspeninu fúka.
Kto sa raz popáli, aj na studené fúka.
Kto sa veľmi namáha, skoro ustane.
Kto sa bojí, nech nejde do lesa.
Kto sa dotýka smoly, zamaže sa od nej.
Kto sa hanbí, má prázdne gamby.
Kto sa chráni i Boh ho ochráni.
Kto sa náhli, často sa prenáhli.
Kto sa ohňa chráni, toho neopáli.
Kto si mála neváži, po mnohom nech nebaží.
Kto si nevie chleba odkrojiť, nevie si naň ani zarobiť.
Kto včas ráno vstáva, toho Pán Boh požehnáva.
Kto vie trpieť, nevie panovať.
Kto vydrží, ten vyhrá.
Kto vysoko lieta, hlboko padá.
Kto hovorí, čo sa mu chce, počuje, čo nechce.
Kto husto seje, kabát si derie.
Kto chudobnému udelí, tomu pán Boh nadelí.
Kto kúpil koňa berie aj uzdu.
Kto mečom bojuje, mečom zahynie.
Kto mlčí, ten svedčí.
Kto nemiluje robotu vždy svätí sobotu.
Kto nešanuje svoje, nebude ani tvoje.
Kto nezačne, nedokončí.
Kto odkladá, mnoho si dokladá.
Kto prútik neohýba, strom ťažko zohne.
Kto prvej zožne, prvej zje.
Kto veľa stojí zhrbatie.
Kým lenivý myslí, chytrý spraví.
Kým múdry mudroval, sprostý vykonal.
SPÄŤ
L
Ľahko je z cudzej kože remence krájať.
Ľahko je dávať z cudzieho.
Ľahký nábytok, ľahký rozbytok.
Ľahšie je zhubiť, ako spraviť.
Ľahšie privykať, ako odvykať.
Ľahšie stráviť, ako zarobiť.
Lakomosť nemá dna.
Lakomý o všetko príde.
Láska hory prenáša.
Lenivosť je matka núdze.
Lenivosť mrcha, náhlivosť horšia.
Lepší jeden múdry, ako tisíc bláznov.
Lepší Pán Boh daj! ako zdravý buď!
Lepší vrabec v hrsti, ako holub na streche.
Lepší zlata kus ako z olova hus.
Lepšia je hodinka na rozmýšľanie, ako rok na banovanie.
Lepšia chudá slanina s chlebom, ako tučná bez chleba.
Lepšia záplata ako diera.
Lepšie dačo znať, ako mnoho mať.
Lepšie je piť vodu v čase radosti, ako víno v čase smútku.
Lepšie niekedy, ako nikdy.
Lepšie s múdrym plakať, ako s bláznom skákať.
Lepšie sa varovať ako banovať.
Lepšie chlebík v pokoji ako koláč v rozbroji.
Lepšie jeden múdry, ako tisíc bláznov.
Lepšie kus rozumu ako palica na snahu.
Lepšie rozumom ako kolom.
Lievikom rozum nikomu nenaleješ.
M
Mačku vo vreci nekupuj.
Maj každý deň za posledný.
Malému dieťaťu nôž do ruky nedávaj.
Malý žobrák chodí s veľkou palicou.
Márnotratnému ani bane nepostačia.
Mierne žitie, dlhé žitie.
Mladému sa svet usmieva.
Mladý sa má vyspať i na ľade.
Mlčanlivosť zlato prináša.
Mlynárovu sliepku neponúkaj zrnom.
Mnoho jedál, mnoho nemocí.
Mnohých sa raď, jedného sa drž.
Múdra rada pro múdrych a pre bláznov palica.
Múdrému povedz slovo, vykoná, čo treba.
Mýliť sa je ľudské.
Myslieť si môžeš čo chceš, ale na reči si daj pozor.
N
Na cudzej koži ľahko bubnovať.
Na múdrych ľuďoch stojí svet, a na bláznoch tma.
Na nový rok o slepačí krok. (Pranostiky – Zima)
Na posratého aj záchod spadne.
Na dobrého koňa netreba bič.
Na jar zamaž v jeseni zapráš.
Na lekára nemyslí, kto je veselej mysli.
Na múdrych ľuďoch stojí svet a na bláznoch tma.
Na peniazoch čert sedí.
Na zajtra je len hnev dobré odkladať.
Naber každé slovo na vážku.
Načo tomu dom, keď nič nemá v ňom.
Načo krave rozum keď seno vidí.
Najhoršie koleso najviac vŕzga.
Najskôr užuj, potom jedz.
Neboj sa malej misky, ale malého hrnca.
Neboj sa toho, kto hrozí mnoho.
Nedávaj dieťaťu všetko po vôli.
Nedoučenec od kata horší.
Nedúchaj do každej kaše.
Nedvíhaj si vyššie nos, ako hlavu.
Nech psom tráva rastie, keď kone podochnú.
Nechápe, iba keď by mu na lopate podal.
Nechváľ deň pred večerom.
Nechybuje mu iné, iba barannie rohy.
Nechytaj za nohy, keď môžeš za hlavu.
Nejeden večerom plače, kto sa smial ránom.
Nejedz horúce, hubu si spáliš.
Nemému dieťaťu ani vlastná matka nerozumie.
Nemý hluchému nepomôže.
Neodplácaj zlým za zlé, ale dobrým za dobré.
Neodriekaj sa zimnice, ani žobráckej palice.
Nepamätá vôl, kedy teľaťom bol.
Nepchaj prsty do osieho hniezda.
Nepriateľa, ktorý uteká, nestíhaj.
Nevysmievaj neboráka nevieš, čo ťa zajtra čaká.
Nič nie je také nestále ako chvíľa a ľudia.
Nie je všetko Písmo sväté, čo ľudia hovoria.
Nie každý je súci do vojny, čo vie kričať.
Nie vždy toho koláč, komu sa pečie.
Nikomu nemôžeš nazrieť do srdca.
Nová metla dobre metie.
SPÄŤ
O
O zdravie sa staraj, kým si zdravý.
O chudobného nik nestojí.
O chudobného sa každý otrie.
Od planého vtáka, planý spev.
Od včely med, od hada jed.
Od včely med, od hada jed.
Od veľa rečí hlava bolí.
Odriekaného chleba najväčší kus.
Oheň sa rozmnožuje, povesť sa roznáša.
Ohýbaj ma mamko, pokiaľ som ja Janko, bo keď budem Jano, neohneš ma mamo.
Opitý sa aj starej vŕbe pokloní.
Osa lichá len do sladkej hrušky pichá.
Oženiť sa, to nie je chleba požičať.
P
Pán Boh dopustí, ale neopustí.
Pán Boh stvoril vrany a čert politické strany.
Pán Boh dopustí, ale neopustí.
Pán Boh má palicu na každú opicu.
Pán Boh nikoho za vlasy do neba neťahá.
Pán Boh stvoril vrany a čert politické strany.
Pekná hlavička, len škoda že je prázdna.
Pes aj na svätého zabreše.
Pes psovi zná najlepšie blchy vyberať.
Plešivému chytro hlavu umyješ.
Po akej ceste ideš, tam prídeš.
Po daždi zas slnko svieti.
Pod nízkou povalou nevyskakuj.
Pod sviečkou býva najväčšia tma.
Pole má oči, les uši, správaj sa všade, ako sa sluší.
Pomaly ďalej zájdeš.
Posaď žobráka za stôl, aj nohy naň vyloží.
Potlačaj hnev, už kým je malý.
Povedala sova sove: Staraj sa každý o svoje.
Poznáš po vrave, čo jesto v hlave.
Pozri okom, kým máš po kom.
Pôžičky z priateľa robia nepriateľa.
Práca chváli majstra.
Práca chvatná, málo platná.
Práca odkladaná nebýva dokonaná.
Pravda na veky trvá.
Pravda prebíja hlavu, prosba nebesá.
Prázdny sud najviac duní.
Pre svoju dobrotu vyšiel na psotu.
Pre pravdu sa ľudia hnevajú.
Pri mastnej kuchyni i ten pes je tučný.
Priatelia buďme, dlhy si plaťme.
Príčina a výhovorka sa vždy nájde.
Prílišná dobrota – hotová žobrota.
Proti prúdu ťažko plávať.
Proti vetru sa šťať nedá.
Prudké skoky nie vždy sa daria.
Prvá vina odpustená, druhá hrešená, tretia bitá.
Pýcha na ulici a bieda v truhlici.
SPÄŤ
R
Radšej po dobrom ako po zlom.
Ranný dážď, ženský plač a psie krívanie nemá dlhé trvanie.
Ráno je múdrejšie večera.
Raz do roka i v pekle hostina býva.
Raz pohladok, raz pohlavok. (Slovenské príslovia)
Robota nie je zajac, neutečie.
Rovný rovného si hľadá.
Rozkázal pán psu a pes chvostu.
Rozumne hovor a statočne rob.
Ruka bez roboty upadá do psoty.
Ruka ruku myje.
S
S druhým sa raď a sebou sa riaď.
S planým mužom je zle, bez neho ešte horšie.
S mocným sa nebor a s bohatým sa nesúď.
S poctivosťou najďalej zájdeš.
Samému ani jesť nechutí.
Skôr chudobný udelí ako bohatý.
Skúpy dvakrát kúpi.
Skúpy moc stroví, lenivý moc schodí.
Sladšie je dať, ako brať.
Sľúbeného sa veľa do vrecka vmestí.
Sľubujete hory-doly a nepodáte pohár vody.
Slúži za groš i čertu i pánu Bohu.
Smrť všetko vyrovná.
Soli, korenia a žartu iba po troche treba.
Sova sovu nájde keď slniečko zájde.
Spolky čertove volky.
Sprosták nikdy dobre nenarobil.
Srdiečko by povedalo, ale ústa nechcú.
Staré hriechy nespomínaj.
Starého psa nenaučíš novým móresom.
Starý robí viac rozumom jako rukami.
Steny majú oči a múry uši.
Svet viac vie o tebe, ako ty o sebe.
Svetská sláva, poľná tráva.
Sýty hladnému neverí.
Š
Šanuj si, kým máš.
Škoda krásy, keď rozumu nieto.
T
Tak dlho sa chodí s krčahom po vodu, až sa ucho odtrhne.
Tak dlho sa chodí s krčahom po vodu, až zavedú vodovod.
Tak žime, aby bolo aj chleba aj neba.
Ťažšie privykať ako odvykať.
Ten dostane teľa aj z jalovej kravy.
Tichá voda brehy myje.
To je taký prorok, čo švábku jedáva.
SPÄŤ
U
Učený nikto z neba nespadol.
Usilovnosť všetko premôže.
Ústa človeka všade dovedú.
Ustatej kobyle aj chvost je tažký.
Uži čo máš a kým máš.
Uži, kým žiješ, po smrti neužiješ.
V
V noci každá krava čierna.
Vajce chce byť múdrejšie ako sliepka.
Včely sa tešia kvetu, hospodár letu.
Večerný hosť nerád odchodí.
Vek premení srsť, ale nie náturu.
Veľkej sile i železo i skala popustí.
Viac otrúb namelie jazykom ako sto mlynárov.
Viac ver svojim očiam jako ľudským rečiam.
Voda len pre žaby a baby.
Všede dačo jest, a všade dačo chýba.
Všetko má svoj čas.
Vtedy zapáľ svetlo, keď je tma, vtedy čiň dobre, keď je tomu čas.
Z
Z cudzej škody sa neraduj, ale sa uč.
Z holej dlane nevyžiješ.
Z holých rúk ešte nikto nezbohatol.
Z mnohých kvapiek býva príval.
Za málo peňazí málo muziky.
Za dobré nečakaj dobré.
Za korunu si nechá koleno prevŕtať.
Zabudol vôl, že teľaťom bol.
Zametaj si pred vlastným prahom!
Zatiaľ sa chodí s krčahom po vodu, kým sa nerozbije.
Zlá zelina sa musí s koreňom vytrhať.
Zlato sa probuje v ohni a priateľ v nešťastí.
Zlé zo zlého sa snuje.
Znosil ho, že by ani pes kus chleba od neho nevzal.
Zo slamy bude len sečka.
Ž
Žena, zlatý stĺp v dome.
Ženu a plátno dobre kupovať pri svieci.
Žeravý uhoľ páli, koniec dielo chváli.
SPÄŤ